Un lungo racconto sulla storia d´amore tra due giovani in Slovacchia.
POPOL LÁSKY (2010)
Uplynulo už desať rokov od mojej maturity, uvedomím si obracajúc stránku na kalendári. Na rohu pretočeného listu i dnes zanechávam mastné odtlačky prstov, ako i na všetkých predošlých stranách kalendára. Rituál pretáčania strany si nechávam na poobedie, keď býva menej práce. Kalendár bol celý zamastený už pred dvoma týždňami, pri mojom nástupe sem, do lángošového bufetu, takže si kvôli mastným fľakom nerobím žiadne výčitky svedomia. Patria k tejto práci spolu s pachom starého oleja a vôňou cesnaku.
“Bábiku, bábiku!” opakovalo potichučky dievčatko, ledva ševeliac perami. Stálo na špičkách pri okne a snažilo sa vytušiť, čo sa asi deje vonku, za clonou tíško padajúceho snehu. Vedelo, že je ešte skoro, príliš skoro, ale taká tichá modlitbička nemohla nikomu ublížiť. Ktohovie, možno už bol Ježiško niekde nablízku a mohol ju počuť. Tentokrát na ňu snáď nezabudne, ako v predošlé roky, a konečne jej donesie bábiku. Takú ozajstnú, nie handrovú alebo drevenú. Naozajstnú bábiku, len pre ňu samotnú.